Čaga

Ryšavec šikmý (Inonotus obliquus) je viacročná drevokazná huba z čeľade Hymenochaetaceae. Parazituje hlavne na listnatých stromoch, najčastejšie ju nájdeme na brezách, z ktorých získava dôležitú zložku betulín, ktorý má širokospektrálne liečebné účinky. Jej vzhľad je nepravidelne tvarovaný a pripomína spálené drevené uhlie. Nejde o plodnicu huby, ale o sklerócium alebo hmotu mycélia, väčšinou čiernej farby pre veľké množstvo melanínu.

V slovenčine je Ryšavec šikmý známy aj pod označením Čaga sibírska. Toto označenie, rovnako ako anglické chaga, pochádza z ruského „чага“, tento názov však nie je rozšírený vo všetkých jazykoch. Napríklad fínčina ho označuje slovom pakurikääpä, nórina potom kreftkjuke, čo je prekladané ako rakovinový polypór.

Huba Čaga je veľmi dobre známa v Rusku, kde je aj súčasťou tradičnej ruskej medicíny. Rovnako tak je ale známa aj v tradičnej čínskej medicíne.

Ľudia ju poznali už z dôb pred cca 4000 rokoch, využívali ju Mezopotámci, Egypťania, Číňania a iní. Čaga je popísaná taktiež v čínskom „herbári“ Shen Nong Ben Cao Jing. V Rusku a na Sibíri potom bola využívaná nielen na liečenie, ale tiež šamanské ritualy, a to hlavne Khantmi/Oystakmi, ktorí jej tiež dali meno, ktoré sa dnes najčastejšie používa. Dokonca ja indiáni v Severnej Amerike poznali hubu Čaga.

V novodobých dejinách bola Čaga študovaná od roku 1864 J. G. N Dragendorffom. Výrazný pokrok v skúmaní bol dosiahnutý v 20. storočí, keď sa odhalilo jej zloženie a začali sa vedecky skúmať jej účinky.